Otec Chirofonetiky             

      Zakladateľom Chirofonetiky je Dr. Alfred Baur, nar. 1925 v Rakúsku.  V roku 1957 založil spolu so svojou ženou, lekárkou Ilse Baur, súkromnú prax pre logopédiu a liečebnú pedagogiku. Ich živý prístup k dieťaťu sa odráža v mnohých detských riekankách, slovných hrách a básňach, ktoré spolu tvorili aj pre deti ťažkosťami v reči.  Sú vyhľadávanou pomôckou nemecky hovoriacich učiteľov, logopédov a špeciálnych pedagógov. Dr. Baur zomrel v roku 2008.

Tvorba hlások 

Tvorenie hlások nie je ľubovoľný postup. Hlásky tvoríme tak, ako to reč vyžaduje, úplne exaktne. Ak by tomu tak nebolo, potom by sme hovorili chybne. Dr Alfred Baur píše vo svojej učebnici "Učenie o hláskách a pôsobenie Loga" (základy Chirofonetiky I. diel):

O vzniku Chirofonetiky 

"Pôsobil som ako logopéd na neurologicko-psychiatrickej klinike. Tam sa ku mne dostal v roku 1972 trojročný chlapec, bol úplne nemý. Volal sa Markus a perfektne počul. Príčiny jeho poruchy nenašli. Spomenul som si na jeden spôsob nápravy reči z oblasti pedagogiky pre hluchonemých. Poklopkáva sa jemne na miesto medzi lopatkami ak tomu sa spieva jeden tón. Týmto spôsobom sa dráždi periféria počutia, chrbát je k tomu veľmi vnímavý. To som začal robiť aj s Markusom. Páčilo sa mu to, rád si to nechal robiť, usmieval sa, ale neprehovoril. Trikrát týždenne som sa mu venoval a spôsob, ktorý som k jeho liečbe používal, sa mi zdal dobrý, ale nie dostatočne diferencovaný. Chápal som, že Markus nie je schopný napodobňovania, musím mu to, čo hovorím, nejako intenzívnejšie oznámiť. Na jeho chrbte treba niečo urobiť, čo by zodpovedalo vyslovovaným hláskam. Vzduchové prúdy, ktoré sú jedinečným spôsobom vytvárané pri jednotlivých hláskách, mi boli známe, veď som už po desaťročia učil deti správne vyslovovať a mal som to zažité. Položil som Markusa na brucho na vyšetrovací stôl, hlavou ku mne, a na jeho chrbte som začal vytvárať tvary prúdnic vzduchu jednotlivých hlások, a tie som aj nahlas vyslovoval. Na chrbte som mu napodobnil to, čo sa pri vyslovovaní deje v ústach s prúdiacim vzduchom. Každá hláska má svoje vlastné tvary prúdnic a nemožno si počínať nejako náhodne. Zostáva otázka: na ktorých ďalších miestach na tele sa nachádzajú artikulačné oblasti? Na organizmus reči s pľúcami, hrtanom, ústnou a nosovou dutinou možno nazerať ako na maličkého človeka, a ten by mal mať nejaký vzťah k celkovej podobe človeka.

Markusovi sa táto terapia veľmi páčila. Robil počuteľné pokroky. Deň za dňom sa zlepšoval. Začal vyslovovať slová, pospevoval si." 

 

Základom pre chirofonetiku je antroposofický náhľad na človeka Rudolfa Steinera. Pôvodne mala chirofonetika pomáhať deťom s problémami vo vývoji reči, najmä pri jeho oneskorení. Postupne sa ukázalo, že liečivá sila hlások pôsobí na celkovú harmonizáciu telesného i duševného organizmu.